Vlastný názor

KATKA
Ako vášnivá čitateľka beletristickej literatúry som sa do Antigony hneď začítala a neodložila som ju, kým som nedočítala posledné písmeno. Verím, že opakovanie je matkou múdrosti, a tak som si toto tragické dielo prečítala trikrát. Napriek tomu je pre mňa ťažké opísať slovami svoj názor na prečítanú knihu.
Hlavným dôvodom asi bude, že som sa najskôr úlohy analyzátorky umeleckého diela takpovediac bála. Nevedela som, či ho budem správne interpretovať. Postupne som sa však dozvedela, že literárne dielo je mnohovýznamový útvar, teda aj interpretácie rôznych čitateľov sú rôzne.
Musím povedať, že aj keď je dielo Antigona staré pekných pár storočí, má čo odovzdať aj dnešnému čitateľovi. V prvom rade nás učí, že nad všetky ľudské, politické a svetské zákony je zákon svedomia a láska. Láska je Antigoninou hnacou silou, to ona jej káže poslúchať morálne pravidlá a svoje vlastné presvedčenie. Jej vnútorný pud ju primäl nepodľahnúť strachu pred hrozným trestom smrti a učiniť to, čo je milé bohom. Antigona preto môže byť príkladom pre všetky časy. Myslím, že aktuálna bude i ďalšie tretie tisícročie. Nesúhlasím však so samovraždou Haimona a Eurydiky. Podľa mňa nimi nič nedosiahli a zomreli zbytočne.
Sofokles sa snaží odovzdať ľudstvu základné pravdy o ľudskej morálke a dôstojnosti, ktoré sú najväčším ľudským bohatstvom. Myslím, že každého, kto túto knihu čítal nielen očami, ale aj srdcom, má Sofoklovo dielo Antigona čím obohatiť.

PETRA
Musím sa priznať, že nepatrím k vášnivým čitateľom beletristickej literatúry, mňa skôr upútajú knihy odborné. Aj napriek tomu si rada prečítam dobrú knihu z beletrie. Musí to však byť dielo, ktoré je pútavé, niečím ma osloví a obohatí. Antigona takýmto dielom určite je.
Napísať vlastný názor na túto tragédiu bolo ťažké, najmä preto, že nie vždy dokážem odhaliť autorove myšlienky, no pokúsim sa o to.
Antigona ma zaujala predovšetkým svojím vnútorným bohatstvom. V diele je do popredia postavená láska a morálne zákony. Práve tieto veci donútia Antigonu nemyslieť na trest a vykonať to, čo je milé bohom, pochovať brata Polyneika. Myslím, že táto Antigonina obeta, to, že sa dokázala postaviť zoči-voči smrti a vykonať skutok lásky môže byť príkladom aj nám.
Príklad si však môžeme zobrať aj z postavy Kreóna, a to taký, že sa zamyslíme nad jeho chybami, prečo bolo zlé to, čo vykonal a poučíme sa z toho. Kreón bol totiž zaslepený mocou, nebral ohľady na názory druhých a myslel si, že má vždy pravdu, čo nakoniec trpko oľutoval. Aj my sa niekedy správame ako on, nevypočujeme druhých a potom, keď zistíme, že mali pravdu už je neskoro.
Jediné, čo mi na diele trochu vadilo, bola jeho prílišná tragickosť, aj keď viem, že staroveké tragédie takéto sú. To, že sa zabil Haimon ešte pochopiť dokážem (prechovával k Antigone veľkú lásku a nemohol sa zmieriť s jej smrťou) i keď so mnou nemusíte súhlasiť, ale smrť jeho matky Eurydiky považujem za zbytočnú.
Na záver však môžem povedať, že Antigona je skutočne veľké dielo. Myslím, že ten kto chce si z neho veľa odnesie a poučí sa, a práve o to sa Sofokles pokúšal.